Potrebujete sebadôveru? Už ju v sebe máte!

Autor: Peter Valuš | 7.1.2013 o 22:37 | (upravené 9.1.2013 o 17:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

Lekciu zo školy o tom, ako si dôverovať a vybudovať lepšie istoty v seba samého sme asi všetci doposiaľ premeškali. Až je medzi nami šťastlivec, ktorý podobnú skúsenosť má, tak je jedným z mála. Tak dôležitá vlastnosť ako istota v seba samého a dôvera, tú nám nikto nikdy v škole nevysvetľoval. Ba naopak, k obdobným hodnotám sa mnoho ľudí stavia negatívne a nepovažujú ich za dôležité.

Sebadovera, osol na ceste

Podľa toho, ako hovorí nadpis článku, tisíce knižiek dostupných v predaji sú napriek všetkým ich pozitívnym referenciám zbytočné. Hovorí o tom (mimo iného) článok vydaný na Harvard Business Review blogu, ktorého autorka Heidi Grant Halvorsonová, vyjadruje na adresu sebaúcty a hrdosti. Jej názor na knihy ohľadom hodnoty self-esteem, sa veľmi úzko týka sebadôvery. Sú k ničomu.

Odpoveď na zvýšenie sebadôvery je v príbehu. Ako ľudia kedysi žili.

Neoddeliteľnou súčasťou našej základnej a strednej školy, boli knižky dejepisu a vlastivedy, ktoré mali krásne obrázky ako pračlovek bojuje s mamutom, prípadne loví nejakú veľmi nebezpečnú zver. K obrázkom nám pani učiteľky nič nehovorili, ale ich podoba mi utkvela v hlave na ďalších desať rokov. Prečo ich teda vlastne spomínam? Pretože práve v našich predkoch sa skrýva odpoveď na otázku, kde hľadať sebadôveru. Áno v tých zarastených jaskyniaroch. Sú to naši predkovia.

Keď som bol v roku 2012 v Africkej Gambii, tak som sa veľa krát ocitol v situáciách, ktoré mi utkveli v hlave. Jednou z nich je aj príbeh, ktorý som počul od Babukara, jedného z našich miestnych priateľov, ktorého sme spoznali ako jazdil po pláži na koni. Aké zvláštne. Áno, ľudia tam naozaj jazdia na koňoch po pláži. Ba dokonca neosedlaných.

Po krátkom zoznámení, sme si padli s Babukarom do oka a on sa nám ponúkol ukázať jeho obľúbené miesta v meste, v ktorom sme žili. Moje lekcie z NLP a reči tela mi dávali jasne najavo, že sa jedná o úprimného a otvoreného človeka. Tak sme sa vydali na prechádzku, počas ktorej sme sa naučili jeden o druhom tak veľa. Mimo iné, to bola lekcia sebadôvery od domorodých Afričanov. Dostali sme sa po hodine cesty chôdzov až do Fisherman's village, kde bol neuveriteľný smrad, ale tie ryby a spôsob akým ich chytali. Pozoruhodné.

Prečo ľudia nosia a nosili kedysi amulety?

Babukar mal na sebe množstvo náramkov a náhrdelníkov. V tej dobe, sme už boli v Gambii asi tretím dňom, takže rôzne 'náhrdelníky' sme si už niesli na sebe aj my. Pýtal sa práve na náramok Senegalskej kravy, ktorý som mal na krku práve ja. Povedal som mu, že sa mi to páči a mám to tam, pretože to vypadá veľmi zvláštne a hrdinsky. On mi na to odpovedal. "Peter, to je náramok, ktorý nosili lovci a bojovníci Senegalu, ktorí dokázali poraziť Senegalskú kravu.  Je to znak bojovníka. Dáva mu to hrdosť a silu. Odvahu a sebadôveru! Ľudia sa ťa tu s tým budú báť. No vidia že si turista, pretože si biely. Haaha" Ako mi to môže dávať sebadôveru, keď je to len obyčajný náramok? Nijak. Pretože s ním nie som nijakým spôsobom prepojený. No keby som naozaj Senegalskú kravu porazil, a mal jej lebku na krku, tak by som to pochopil. Avšak je jasné, že predtým než ju po tom ako som ju už ulovil, nepotrebujem sedieť v stane a čítať knižky o zvýšení sebadôvery. Tú mám vloženú v spomienke na krku.

Predstavte si, že by medzi nami žili stále mamuty. Vybrali by ste sa von, a s partou kamarátov by ste jedného ulovili. Vaším zásahom, by ten mamut padol, vrhli by ste sa naňho a svojím ťahom by ste ho dorazili. Oslavovali by ste to. No jednou z vecí, ktorú lovci po love robievali, je že si vybrali z tela porazeného zvieraťa istú časť. Veľa krát to boli zuby, kly, kosti, a podobne. Zub podobného zvieraťa, by ste si dali na náramok a nosili na krku. Ako by ste sa cítili? Dodávalo by Vám to sebadôveru?

Sebadovera

Môj vlastný príbeh o sebadôvere. Už bez mamutov a Senegalskej kravy.

V určitej časti môjho života, som sa približne tri roky venoval predaju. Nebolo by to kvoli tomu, že by som preto mal nejakú vášeň a že by som si to nesmierne užíval,ale preto lebo som vedel aké hodnoty a skúsenosti mi to do života dáva.

V tomto období, som sa stretol s istou spoločnosťou v USA, ktorá nás toho o sebadôvere naučila mnoho. Jednou z vecí, ktorú sme používali, bola takzvaná minca úspechu. Po prvom týždni intenzívneho predávania, sme podobnú mincu dostali. Vypadala krásne. Boli na nej vyryté určité slová, a znaky pripomínajúce úspech. Bolo to niečo, čo som mal stále pri sebe vo vrecku, a keď som cítil, že už nemôžem pokračovať ďalej, tak som ju z vrecka často podvedome vytiahol, a pozeral sa chvíľku na ňu. Skoro ako pračlovek pri love mamuta. Sedel som tam, a pozeral sa 5 krátkych minút na mincu úspechu. Dodala mi sebadôveru a pripomenula obdobie víťazstva a radosti.

Už vidíte, čo sa tým snažím povedať? Jeden náramok, jedna minca ktorá je spojená s obdobím výhry alebo úspechu a sebadôvera je stále s vami. Nepotrebujete čítať milióny knižiek a študovať techniky. Ľudia sa už tisíce rokov snažia nájsť vieru, pretože im sebadôvera nestačí, prípadne ju nedokážu nájsť. Ja som mal odmalička problém veriť v niečo, čo nevidím. A takáto minca, prípadne niečo iné, môže byť výborný spôsob, ako zvýšiť sebadôveru ihneď.

Podrobne o Autorovi na jeho blogu písanom v angličtine, na adrese Playyourday.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?